Výrobcovia / značky

Ako vybrať stan

Úvod Rady a tipy Ako vybrať stan

Ako vybrať stan

Stan - “niečo na spanie v prírode”. Rôznorodá ponuka, tvary samotných konštrukciíí, použité materiály a kvalita ich spracovania, váha jednotlivé stany dosť odlišuje.

Pokúsime sa priblížiť základné rozdiely medzi nimi a pomôcť s orientáciou pri výbere toho najvhodnejšieho pre Vás.

 

Stany v zásade rozdeľujeme na tri kategórie (podľa účelu použitia): expedičnérodinné a turistické.

 

Expedičné stany:

Najodolnejšie stany z trhovej ponuky určené predovšetkým na vysokohorskú turistiku, expedície. Sú vybavené duralovou konštrukciou s niekoľkými bodmi kríženia, ktorá zabezpečí stabilitu aj v tých najsilnejších poryvoch vetra. K bežnému vybaveniu patrí aj tzv. “snežný lem”, ktorý zabezpečí nepodfukovanie stanu a zabráni vniknutiu sneho pod vrchné tropiko.

 

Rodinné stany:

Svojou veľkosťou sú určené predovšetkým na kempovanie celej rodiny. Pri takto veľkom stane je predpoklad že stan bude na jednom mieste niekoľko dní, resp. týždňov. Do väčších stanov sa pohodlne zmestí celá rodina, resp. partia kamarátov. Väčšina rodinných stanov má priestrannú predsieň (buď s podlahou, alebo bez nej), v ktorej je možné robiť čokoľvek – variť, uložiť bicykle a iné športové náčinie, pohodlne si posedieť, núdzovo prespať. Vnútorná výška stanu býva dostatočná pre stojaceho dospelého človeka. V dnešnej dobe začínajú byť populárne tzv. “tube” stany, kde je klasická trubkovina nahrádzana vzduchovými komorami, ktoré po naplnení zabezpečia postavenie stanu.

 

Turistické stany:

V tejto skupine môžeme nájsť stany všetkých kategórií. Vieme tu nájsť stany pre kemping, vodákov, turistiku. Široká škála typov, veľkostí, hmotností a cenových relácií určite uspokojí všetky špecifické požiadavky zákazníkov.

 

Rozdelenie stanov podľa typu alebo tvaru konštrukcie

 

Klasické “áčko”:

V dnešnej dobe je takáto konštrukcia v podsate zriedkavá. Postavený stan svojou konštrukciou pripomína písmeno A. Konštrukciu stanu tvoria dve pevné tyče, ktoré nesú oba vrcholy stanu.

Celý stan je ukotvený pomocou lán a kolíkov. Nevýhodou tejto konštrukcie je zväčša jednoplášťová stavba stanu.

 

Kopulový stan:

Najrožšírenejší typ stanov, ktorých prednosťou je istá miera samonosnosti, v prípade niektorých typov absolútna. Stan je pevný a stabilný, pripomína eskimácke iglu:) Oproti áčku lepšie využíva vnútorný priestor. Konštrukcia je zväčša tvorená dvoma prútmi, ktoré sa uchytávajú v protiľahlých rohoch podlážky. Sú prekrížené minimálne v jednom bode. Niektoré konštrukcie pridávajú pomocné prúty, ktoré vymedzujú priestor predsiene. Čím viac bodov kríženia bude táto konštrukcia mat, tým viac bude odolnejšia voči vetru.

 

Tunelový stan:

V zahraničí ide o najrozšírenejší typ stanu kvôli najlepšie využitému vnútornému priestoru. Ľahko a rýchlo sa stavajú. Bohužial je nutné ich kotviť pri zemi. O samonosnosti nemôže byť reč. Tunelový stan pripomína obrátené písmeno “U”. Zvyčajne majú obdĺžnikový pôdorys s koncami skosenými do špičky. Ponúkajú najväčšiu úžitkovú plochu stanu, avšak sú menej stabilné ako kopulové stany.

 

Počet osôb:

Majte na pamäti že jedna osoba potrebuje minimálne 55 až 60 cm na šírku a stan by mal byť cca 25 cm dlhší ako je výška postavy. Výrobcovia uvádzajú počet priemerne veľkých osôb, ktoré tam môžu prespať. Pri výbere letného stanu ide o to, aby si zákazník vybral dostatočné rozmery stanu voči jeho telesným rozmerom. Pri výbere letného stanu je potrebné stan trochu “zväčšiť”, pretože človek so zimnou výbavou zaberie oveľa viac miesta ako v lete. Takisto je potrebné zohľadniť predsieň. Tá umožní uskladnenie vecí a zlepší využitie vnútorného priestoru. Počet osôb tiež ovplyvňuje vnútornú klímu stanu. S ich pribúdajúcim počtom dochádza ku zvýšenej kondenzácií ľudmi vydýchanej a aj vyparovanej zemnej vlhkosti.

 

Váha stanu:

Váha by mala byť posledným kritériom pri rozhodovaní v danej váhovej kategórii. Pri porovnávaní vlastnosťami rovnakých stanov má zmysel rozmýšľať nad rozdielnou váhou. Rozšírený zlozvyk je najskôr riešiť váhu bez porovnania prevedenia konštrukcie a použitých materiálov, o cene nehovoriac. Najnižšiu hmotnosť dosahujú spravdila špičkové a drahé stany, resp. naopak lacné a málo odolné stany. Hornú hranicu váhy dosahujú lacné camping stany a potom veľmi odolné expedičné stany do naozaj najnáročnejších klimatických podmienok.

 

Vchody:

Každý stan bude mať minimálne jeden vstup:) Buď krytý, alebo nekrytý. Krytý vchod vytvára úložný priestor, umožňuje vyvetrať stan otvoreným vstupom aj v prípade nepohody a v neposlednom rade výrazne zvyšuje komfort “bývania” v stane v prípade nepriaznivého počasia. Dva (resp. viaceré) vstupy sú praktické pri stanoch určených viacerým osobám. Umožňuje vytvoriť prievan. Samozrejmosťou sa stali moskytiéry, ktoré sú počas horúcich letných nocí na nezaplatenie.



Úložné priestory:

Sú veľmi praktické na uloženie šatstva, materiálu a iného “nevyhnutného” vybavenia. Veľké stany zmestia všetko (aj to, čo nechceme:). Pri menších stanoch je super, ak sú úložné priestory mimo vnútorného stanu. Napr. Pri uložení mokrých vecí, zablatených topánok. Najjednoduchších riešením je tzv. Apsida, ktorá vznike oddialením tropika od obrysu vnútorného stanu a uchytí sa kolíkom. Viac miesta však samozrejme poskytne predsieň.



Dvojplášť, resp. jednoplášť:

Dvojplášťový stan je najpoužívanejšia konštrukcia, ktorá je zároveň najviac doporučovaná. Obmedzí kondenzáciu vodných pár vo vnútri stanu. Zdrojom vlhkosti vo vnútri stanu sú ako obyvatelia, tak aj ich veci, ale v značnej miere aj vzdušná a zemná vlhkosť. Vnútro stanu je priedyšné, čo zabezpečí že vlhkosť sa vyzráža až na vonkajšom stane (tropiku). Medzi týmito vrstvami zároveň dochádza ku cirkulácii vzduchu a stan sa tak vysuší. Kvapky vody, ktoré sa napriek tomu na tropiku vyzrážaju, po ňom stekajú dolu a vnútorný stan zostáva suchý.

Dvojitý stan vzniká najčastejši zavesením vnútorného stanu na trúbkovú konštrukciu stanu (použitý môže byť tunelík, háčik, karabínka, šnúrka s háčikom a pod.) a prehodením tropika cez konštrukciu.

Druhý spôsob je natlačenie tyčiek cez tunelíky tropika a zavesenie vnútorného stanu na tropiko.

Prvý spôsob je lacnejší, jednoduchší. Zároveň sa na streche stanu nedokáže tak ľahko usádzať sneh. Druhý spôsob poskytuje väčšiu pevnosť, možnosť stavby celého stanu naraz, resp. možnosť stavby samostatného tropika.

Jednoplášťový stan – v poslednej dobe sa objavujú aj stany jednoplášťové, niekedy nazývané jednovrstvové. Takáto konštrukcia bola bežná už v dobe priedyšných bavlnených stanov. Dnes môžeme nájsť jednovrstvové stany zo syntetických materiálov, ktoré sú buď lacnými výrobkami určenými pre letnú sezónu, alebo ide o drahé moderné ultraľahké ministany z membránových materiálov.



Švíky a vetranie stanu:

Švík je vždy miesto, ktorým sa do stanu najľahšie dostane voda. Väčšina stanov má preto švy prelepené nepriepustnou páskou, ktorá je z tohto pohľadu najspoľahlivejšia. Niektoré stany môžu mať švy ošetrené aj špeciálnym lepidlom. V tomto prípade ale dosť záleží na kvalite prevedenia švu aj záteru. Pri vetraní je dôležitým údajom koľko má uvedený stan vstupov, následne ich prevedenie (krytie) a ďalšie doplnky ako sú napr. Vetráky na streche stanu. Najúčinnejšie vetranie umožní otvorenie vstupu, resp. dvoch protiľahlých vstupov. Tu sa prejavuje výhoda krytých vstupov, ktoré dovoľujú vyvetrať aj počas dažďa. Vetraniu pomôže aj povytiahnutý dolný okraj tropika a rôzne vetráky na streche.



Použité materiály:

Ovplyvňujú funkčnosť, hmotnosť a samozrejme aj cenu stanu. Tyčky nosnej konštrukcie sú najčastejšie z laminátu alebo duralu. Dural je ľahší, pevnejší, vhodnejší pre celoročné použitie stanu, avšak drahší. Pre náročnejšie podmienky sa používa značkový dural (napr. Easton), kompozitné materiály (dural, karbón, kevlar) a tyčky s väčším priemerom (okolo 10 mm). Cena takejto konštrukcie môže sama o sebe presiahnuť cenu bežného stanu. Na tropiku sa používajú syntetické tkaniny so záterom na báze polyuretánu (PU) alebo stále častejšie silikónu. Jeho výhodou sú lepšie mechanické vlastnosti upravenej tkaniny a lepšia odolnosť voči nízkym teplotám.



Vodný stĺpec:

Predstavuje číselnú hodnotu, ktorá udáva nepremokavosť tkaniny. Príklad: pri hodnote 2000 mm je tkanina schopná zadržať vodný stĺpec z výšky 2 metrov bez toho aby voda začala presakovať. Jeho zosilovanie sa dosahuje postupným nástrekom tenkých vrstviev izolačného polyuretánového materiálu. Čím viac vrstiev, tým vyšší vodný stĺpec. Nevýhodou tohto postupu je postupné zvyšovanie hmotnosti a tým aj ceny tohto materiálu. Ďalej klesá prirodzená priedušnosť materiálu a zvyšuje sa množstvo kondenzovanej vody. Dôležité je preto nájšť optimálny pomer vodného stĺpca tkanín a jeho funkčného využitia na jednotlivých modeloch stanov. Hodnota vodného stĺpca nezávisí len na použitej tkanine, ale aj na technológii šitia. Musí byť zachovaná aj vo švoch a iných namáhaných miestach stanu.

Copyright 2017 © greenzone.sk